zvici.blog.pravda.sk

Predmetom tohto blogu  je analýza stále aktuálneho etického problému Cirkev vs. Antikoncepcia. Veľmi citlivá otázka, ktorá ľudí rozdeľuje na niekoľko táborov. Sú takí, ktorí sa stotožňujú s jednou alebo druhou stranou na 100% a aj takí, ktorí vyberajú z každej strany niečo. Zamerala som sa na všeobecnú charakteristiku a rozdelenie či už jednej alebo druhej strany. Ďalej je v mojej práci načrtnutý aj ich vzájomné pôsobenie, konflikt a tiež moje osobné skúsenosti.

Konflikt cirkvi a spoločnosti
Podľa slovenského a predtým od roku 1949 česko-slovenského práva označenie pre náboženské organizácie zabezpečujúce a realizujúce verejný výkon kultu. V (česko-slovenskom zákone 308/1991 Zb. presná definícia znie: Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Do roku 1991 sa termín „cirkvi a náboženské spoločnosti“ síce vyskytoval v zákone, ale nebol v ňom výslovne definovaný.
Na Slovensku podľa zákona štát uznáva len registrované cirkvi či náboženské spoločenstvá. Náležitosti registrácie sú uvedené v zákone č. 308/1991 Zb. zákonov.
Už pri úvodnom hľadaní informácií pre moju prácu som narazila na vášnivé internetové diskusie, ktoré len potvrdzujú o aký vážny konflikt sa jedná.

– podla mna je lepsie pouzit kondom alebo antikoncepciu ako potom zena otehotnie a potom pojde na interrupciu alebo svoje dieta porodi ale zabije ho alebo ho vyhodi do kosa.
– Áno, je to aj podľa mňa takto lepšie, veď ide o princíp menšieho zla, ale aj to menšie zlo je v tomto prípade z pohľadu učenia katolíckej Cirkvi ťažkým hriechom.
– ked si muz da kondom alebo zena tabletky, svojim konanim vlastne neprijima a nemiluje svojho manzela(manzelku) uplne,
– je to ako povedat Milujem Ta,ale …tvoja plodnost mi prekaza,musime s tym nieco spravit.
Cirkev má na akúkoľvek antikoncepciu veľmi jasný názor. Je to zabránenie počatia a to je hriech. Používanie antikoncepcie má dopad nielen na manželských partnerov, ale poškodzuje aj iných. Keď hovoríme o nemorálnosti antikoncepcie, je potrebné spomenúť aj tento problém. Pretože už sa tu nejedná len o jednotlivcov, ale o celú spoločnosť. Hovoria o tom nasledovné body:
Keď sa zdá, že nehrozí „nebezpečenstvo“ počatia, vzrastá pokušenie k pohlavnému styku v situáciách, v ktorých by bolo počatie dieťaťa nezodpovedné, teda mimo manželstva. Výsledkom je rozšírená promiskuita (voľný pohlavný styk), manželská nevernosť a všeobecný pokles mravnosti.
Promiskuita má za následok zvýšený výskyt pohlavných chorôb. „Muži, čo si zvykli používať prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu, nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť.“
Vylúčenie plodivého prvku z pohlavného styku vedie k prijímaniu iných sterilných sexuálnych aktivít, ako je napríklad homosexualita. Tým je tiež otvorená cesta k odosobnenej „výrobe“ detí v skúmavkách. V prípade neúspešnosti antikoncepcie je pre rodičov jediným východiskom potrat. Hrozí nebezpečenstvo, že by sa zlá moc dala do rúk tým predstaviteľom verejnej moci, ktorí sa nestarajú o prikázania morálneho zákona. Potom by sa nedalo zabrániť tomu, aby verejná moc nepodporovala antikoncepčné prostriedky, by dokonca ich nenariadila používať všetkým, kedykoľvek to uzná za potrebné.  (http://www.knazi.sk/kniznica/antikoncepcia.html)

A tu dochádza k názorovému stretu. Kým cirkev tvrdí, že metódy na zabránenie tehotenstva sú veľkým hriechom ďalšia strana búcha na poplach. Čo je zodpovednejšie? Regulovať možnosť otehotnenia antikoncepčnou metódou alebo pristúpiť k pohlavnému styku s prijatím možnosti oplodnenia? A čo potom?
Zo svojej praxe poznám niekoľko prípadov kedy sa ľudia priklonili na stranu cirkvi. Točila som reportáž o chorom dievčatku, ktorej rodičia nemali peniaze na liečbu a dokonca odmietali aj pomoc iných lebo “Pánboh sa postará”. Mali aj ďalšie tri deti, rodina žila doslova zo dňa na deň. No boli spokojní, tak to malo byť.
Poznám aj prípad z malého mesta. V centre je budova, ktorá patrí miestnej fare. Okrem iných obchodov sa tu nachádza aj lekáreň. Dostanete tu všetko, okrem antikoncepcie. Cirkev si neželá aby sa niečo také predávalo v ich priestoroch aj keď daný podnikateľ má tieto priestory v nájme.
Ďalšia moja skúsenosť prišla čoskoro. Rodina mala sedem detí a ďalšie na ceste. Ani jeden z rodičov nemal zamestnanie a žilo sa iba z pomoci iných. Deti nemali poriadne oblečenie, stravu, nehovoriac o bežných detských radostiach ako je školský výlet, hračky. Opýtala som sa teda či sa neboja ako sa postarajú o ďalšie dieťa, či sa neboja, že tak budú mať zase menšiu šancu dať deťom základné potreby. Odpoveď bola “Pánboh sa postará”
A tak sa pýtam, kde je zodpovednosť? Sú ľudia ktorí dokážu prijať názor cirkvi a zvládnuť tak žiť bez trápenia iných. No sú aj ľudia čo sú “jednoduchší” a ich vysvetlenie si pravidiel vedie k nekontrolovateľnému počatiu bez možnosti zvládnutia situácie. Kde je zodpovednosť?
Už z historického hľadiska sa ukazuje tento názorový stret ako extrémne dlhodobý.
Antikoncepcia má svoje korene už u starých Grékov a Rimanov, ktorí používali kondómy vo forme zvieracích koží a rôznych jedov, ktoré slúžili ako spermicídy. Prvá známka zákazu regulácie pôrodnosti je v knihe Genesis 38:8-10. V tomto príbehu má Onan podľa tradičných zvykov splodiť potomka manželke svojho mŕtveho brata. Onan ale použil prerušovanú súlož, aby neotehotnela. Za to bol potrestaný smrťou.

Riešenie?
Riešenie tohto problému zatiaľ neprichádza. Len rozdeľuje ľudí do niekoľkých táborov a dalo by sa povedať, že každý má možnosť voľby. Ja osobne si však myslím, že to tak nie je. Som veriaca a verím v Boha. No neverím v cirkev. Nechcem aby bol svet iba čierny a biely. Chcem mať právo voľby a prihliadať na okolnosti. A aké máme reálne riešenie problému? Okrem priestoru na názor nevidím žiadne. Možno by sa tento etický problém dal riešiť po vyprchaní emócií, v tomto špecifickom prípade však o tejto možnosti dosť pochybujem.